Umelkyňa skla

SKLO – krehké a zároveň pevné. Sklo je materiál, ktorý je náročný na umelecké spracovanie. Rovnako však potrebuje aj náročného prijímateľa, takého, ktorý vie prijať jeho posolstvo. Nie je to ako piť z pohára, alebo dívat sa na svet za okenným sklom. To je také každodenné, samozrejmé, všedné. Využiť sklo nie ako úžitkový predmet, ale povýšiť ho na umelecký počin, nie je v našich končinách úplně obvyklé. Predovšetkým, máloktorý výtvarník a dizajnér má na to odvahu.

Petronella Vlhová by však tento krásny materiál, ako ho nazýva, za nič nemenila. “Podľa môjho názoru sklo dokáže absolútne vypovedať to, čo výtvarník cíti vo vnútri. Dokáže jemne, citlivo a zároveň naplno vyjadriť myšlienku, ktorá je mu daná. Nedá sa s ním zaobchádzať ľahkovážne. Sklo odrazí prístup, ako sa k nemu výtvarník stavia,” hovorí vyštudovaná dizajnérka a maliarka skla. Spracovaniu skla sa venuje od pätnástich rokov. “Najskôr príde myšlienka alebo téma, ktorú prostredníctvom skla vyjadrím. Nemám vo zvyku dať do diela negatívne pocity a myšlienky. Asi je to tým, že sa pri samotnej výrobe a práci so sklom všetkých podobných javov zbavím,” hovorí s úsmevom. 

Petronella Vlhová tvorí na pomedzi voľného umenia a dizajnu. “Viem, samozrejme, vyrobiť aj úžitkové veci, záleží od klienta a daného priestoru. Typická pre moju tvorbu je však symbolická abstrakcia. Venujem sa filozofickému prejavu, téme prvopočiatku, začiatku nového života, téme muža a ženy, symbolike jing-jangu, vnútornému zblíženiu a spriaznenosti duší,” približuje nám svoju tvorbu.

Ako výtvarník potrebuje ceruzku, tak sklár potrebuje pre svoju tvorbu pec. Petronella Vlhová sa rozhodla zainvestovat do novej fusingovej pece určenej na líhanie alebo tvarovanie skla. Kedže takáto pec stojí nemalé peniaze, rozhodla sa jej talent podporiť súkromná firma a finančne na jej kúpu prispieť. Prvými, ktorí pec pokrstili svojou tvorbou, boli preto hostia a podporovatelia jej umenia, ktorí do kráľovstva Petronelly Vlhovej zavítali počas slávnostného septembrového krstu. Dielňa vo Višňovom ožila “ad hoc umelcami”. Podľa fantázie pomaľovali sklenné tabuľky, ktoré zhltla rozpálená pec, aby po niekoľkých dňoch ako stroj na zázraky vypľula hotové dielka hodné zarámovania. Aj sme to pocítili, Slávnostne sme si pripili so špeciálne pripraveným vínkom od Peťa Mikušku a nechýbala tradične slovenská 40-ročná slivovica od Miroslava Králika. “Som veľmi vďačná za ľudí, ktorých som v Žiline stretla, ktorí mi pomáhajú a podporujú. Len tak, z dobrého srdca. Vďaka patrí všetkým priateľom a známym, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podielali na realizácii sna, ktorý sa stal skutočnosťou. Predovšetkým kolegovi Tiborovi Kočutovi, ktorý ma na toto miesto priviedol a má zásluhu na tom, ako môj nový domov vyzerá,” vyjadrila sa Petronella, ktorá je pôvodom z Púchova a len nedávno sa usadila v malebnej obci neďaleko Žiliny. Od vtedy tvrdí, že ak je niekde raj na Zemi, tak je to vo Višňovom.

V novom domove s novou pecou začína akoby od znova pod svojou umeleckou značkou PETRA (článok je staršieho dáta – v súčasnosti už pracuje pod obchodnou značkou PEGLASS ART s.r.o.) 

“V peci dokážem vyrobiť predmety už dosť slušnej veľkosti, kedže má rozmer 1×2 metre. Úžasné sú sklenené konferenčné stoly, výplne do dverí, deliace steny, obrazy. Maľba a dekorácia im dodávajú akúsi pridanú hodnotu,” vysvetluje a my sa o tom presviedčame u nej doma.

“Realizácia diel je časovo i technicky náročná. Sklo dosiahne požadovaný tvar, keď sa zohreje na určitú teplotu, no to už je čerešnička na torte. Predchádza tomu dlhý proces. “Tak ako má fúkané sklo svoje špecifiká, aj to líhané má svoje typické postupy. Surové sklo, ktoré sa vloží do pece, sa dá nahriať a vypáliť na určitú teplotu, keď sa mu nastaví vypaľovacia krivka. Záleží od jeho hrúbky. Dôležité je stúpanie teploty, časový interval na jednotlivých teplotách a potom klesanie teploty, teda chladnutie výrobku. Vyžaduje si to obrovskú prax a životnú skúsenosť. Nedokáže to robiť hocikto, pokiaľ neovláda zákonitosti a parametre, ktoré si tento proces vyžaduje,” opisuje Petronella Vlhová.

Sklo je luxusný materiál. “Je tak špecifické, že si vyžaduje aj vážnu klientelu, ktorá dokáže vnímať, chápať a prijať umeleckú výpoveď danú do skla. Aby dokázali vnímať hĺbku toho diela. I keď to je globálne v umení dosť výnimočné. Týka sa to ale aj samotných umelcov. Môžeme mať namaľovaných tisíc obrazov, ale ak v diele nie je duša, neosloví. Je to asi vzájomné,” domnieva sa.

Sklo sa nedá vyrábať masovo, pokiaľ nejde o poháre do kredenca. Je akýmsi šafranom v pestrej záhrade umenia. Sme preto radi, že sme tento objav našli v malej sklárskej dielni vo Višňovom, v domčeku s príznačným názvom Villa Petra.

Autor článku: Veronika Cvinčeková